Ďalším skvostom medzi magnóliami je táto zvláštna, u nás zatiaľ ešte menej známa odroda, pomenovaná po japonskom botanikovi Koichiro Wada, niekedy označovaná aj ako magnólia x kewensis. Jedná sa o veľmi odolnú odrodu, kríženca medzi m.kobus a m.salicifolia, registrovanú v roku 1959. Nesie pomerne veľké kvety: 15-20 cm široké pri úplnom roztvorení, ktoré sú snehovo biele. Okvetné plátky sú podlhovasté a celkový vzhľad pripomína hviezdokveté druhy, hoci sa k nim neradí. Listy sú úzko vajcovité, stredne až tmavo zelené. Ďalšou špecialitou je farba nových vetiev, ktorá zostáva nápadne zelená až do jari, než začnú prirastať nové výhony. A ešte jednou zvláštnosťou sa pýši Wada´s Memory: tvar tohto stromu je prísne pyramidálny, čo je u magnólií neobvyklé. Rastie stredne rýchlo, desaťročná rastlina môže mať okolo 4 metrov a svojho maxima 9m dosiahne za niekoľko desaťročí iba vo výživných pôdach bez okolitej výsadby. Kvitne bohato a spoľahlivo každým rokom. Zem potrebuje humóznu, mierne kyslú (pridajte rašelinu), neustále vlhkú, ale priepustnú – v lete treba na udržanie vlhkosti zamlčovať. Magnólie nemajú rady rýpanie, hrabanie či iné vyrušovanie koreňového systému okolo stromu. Plne mrazuvzdorná.